MUDr. Vojtech ALEXANDER

Autor: Magdaléna Sopková | 1.11.2015 o 2:47 | (upravené 8.11.2016 o 20:41) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  1326x

S hrdosťou píšem o profesorovi MUDr. Vojtechovi Alexandrovi. O našom spolurodákovi Kežmarčanovi, nesmierne múdrom  a rovnako skromnom človeku, ktorý s úctou ku všetkému živému neváhal s pokorou sa skloniť i nad steblom trávy...

MUDr. Vojtech Alexander (31.5.1857 Kežmarok -15.1.1916 Budapešť), lekár, fyzik, pedagóg (prvý profesor rádiológie v Uhorsku), polyhistor, vlastenec a filantrop, je zakladateľom experimentálnej a klinickej röntgenológie a priekopníkom rádiológie v Uhorsku.

MUDr. Vojtech Alexander (ďalej už len Alexander) sa narodil v  Kežmarku. Po stredoškolskom štúdiu doma odišiel študovať medicínu do Budapešti.  Svojou víťaznou študentskou odborno-vedeckou prácou z oblasti topografickej anatómie veľmi rýchlo zaujal vedecké kapacity. Jeho intenzívny záujem o nové poznatky a nezvyčajný talent chápať veci v komplexných súvislostiach mu už počas štúdia zabezpečili prácu v  budapeštianskom Anatomickom a  patologickom ústave, kde pôsobil ako pomocná vedecká sila.

Prácu praktického lekára (a chirurga) sa však vrátil vykonávať do rodného mesta. Otec si to tak želal. A napokon aj samotný Alexander. Vždy chcel oddane pomáhať blížnym. A prečo by  nie  tým úplne najbližším - svojim spolurodákom?!

V Kežmarku si teda zriadil svoju prvú skromnú ordináciu. No aj keď sám začínal skromne, za spomenutie určite stojí  jeho humánne a sociálne cítenie: Úplne zadarmo vyšetroval a  liečil chudobných ľudí... A to od prvého až do posledného dňa svojej lekárskej praxe... Navyše - pacientom bol  k dispozícii 24 hodín denne! Keď práve nevyšetroval, venoval sa bádaniu a pokusom.

Popri práci lekára Alexander cítil potrebu byť užitočný aj v širšom rozsahu. Svoju energiu zúročil činorodou prácou v  Spolku spišských lekárov a lekárnikov.  Z jeho iniciatívy sa zrodilo a veľmi rýchlo zrealizovalo množstvo úžasných aktivít a projektov. Skúsim spomenúť aspoň niektoré z najvýznamnejších:

- inicioval prebudovanie kežmarskej nemocnice (nemocnica v  Kežmarku dodnes nesie jeho meno)

- založil Spolok invalidov v Kežmarku (v tej dobe mal významné sociálne postavenie a skvalitňoval     i uľahčoval život zdravotne postihnutým a invalidným ľuďom)

- neskôr rozširuje starostlivosť o invalidov v širšom regióne založením Uhorského robotníckeho invalidného a penzijného spolku

- dbal na zdravý život obyvateľov v meste: bol spoluzakladateľom Okrášľujúceho spolku, ktorého poslaním bolo skrášľovanie mesta a okolia výsadbou stromov. Vďaka Alexandrovi je dodnes prostredie Kežmarku krásne zalesnené a vytvára zdravé podmienky pre život v meste

- pričinil sa o elektrifikáciu mesta

- zaslúžil sa o vybudovanie kanalizácie v meste

- podporoval šport a zdravý životný štýl a sám bol členom meštianskeho streleckého spolku

- finančne podporoval žiakov a študentov všetkých kežmarských škôl

- zúčastňoval sa na schôdzach robotníkov kežmarskej textilky a na ich čele kráčal v manifestačných sprievodoch

Röntgenove lúče X spôsobujú revolúciu vo vede, technike a medicíne.  Náš Alexander bol pri tom.

Napriek tomu, že Alexander žil ďaleko od významných lekárskych centier, akými boli Viedeň, Praha alebo Budapešť, v oblasti medicíny nezaostával za svojimi zahraničnými kolegami. Naďalej živo sledoval vedecké dianie vo svete, publikoval a prednášal...

Keď v roku 1895 nemecký fyzik Wilhelm Konrád Röntgen objavil X lúče, predpokladaná potenciálna možnosť ich uplatnenia Alexandra úplne fascinovala. Objavením týchto lúčov sa spustila revolúcia vo vedeckom výskume, v technike i v medicíne.

Nadšený, a pre svoju prácu absolútne oddaný, Alexander začal intenzívne zberať informácie o novom druhu žiarenia. Onedlho už publikoval práce o technických - t.j. o fyzikálnych, geometrických a fotografických princípoch röntgenológie. Základným technickým východiskom pre jeho praktické zameranie bol röntgenový prístroj, ktorý Alexander získal exkluzívne od firmy Reiniger-Gebbert und Schall v Erlangene za vtedy obrovskú sumu 827 mariek. Röntgenový prístroj, nainštalovaný v kežmarskej nemocnici , bol úplne prvým rtg-zariadením na Slovensku!  V roku 1897 Alexander vo svojej skromnej ordinácii takto zriadil prvé rádiodiagnostické pracovisko na Slovensku.

Hlavné časti Alexandrovho röntgenového prístroja:

Toto zariadenie je v podstate „jednoduchý“ prístroj, ktorý má 2 základné časti:

  • železný stôl (na ňom je akumulátor a induktor)
  • statív o výške 1,7 m (na ňom je špeciálne zariadenie na upevnenie guľatej sklenenej vákuovej trubice)

Na spodnej poličke stola sa nachádzala 48 voltová batéria s 24 článkami, ktoré boli naplnené kyselinou chrómovou. Pred zapnutím induktora sa muselo pomocou reťazového a kľukového mechanizmu zapustiť 24 líšt do článkov s kyselinou chrómovou a sírovou. Röntgenka na vysoké napätie bola zapojená do svoriek induktora dvoma vývodmi (katóda a anóda) pomocou neizolovaného medeného vinutia. Pri snímkovaní z prístroja sršali iskry, pričom vydávali nepríjemný praskot. Sklenené fotografické dosky sa museli pred použitím najskôr v tme zabaliť do čierneho papiera a prelepiť. Vyvolávanie, ustaľovanie a umývanie snímok sa robilo v noci, sušenie cez deň.

Postup zhotovovania rtg-snímok Alexandrovou metódou:

Po zhliadnutí postupu mi zaiste dáte za pravdu, že zhotoviť rtg-snímok bola riadna drina. Jedna-jediná snímka si vyžadovala neskutočne veľa „mechanických“ pracovných úkonov, nasledujúcich rad-radom za sebou. Dopracovanie sa k výslednej snímke trvalo niekoľko dlhých hodín.

Najprv sa položila originálna platňa (t.j. 1. platňa = negatív) už so spracovaným rtg obrazom fotograficky citlivou stranou na fotografickú stranu novej neosvetlenej platne. Svetelným osvitom sa spravila na novej platni bežná kontaktná kópia (2. platňa = diapozitív). Potom sa priložili obe platne k sebe sklenenými (t.j. nefotografickými) stranami tak, aby sa na nich oba obrazy presne prekrývali. Na to sa ku fotografickej strane 2. platne priložila fotografická strana 3. platne. Na nej sa urobila druhá kópia svetelným osvitom, dopadajúcim na kombináciu týchto troch platní – a to buď kolmo alebo šikmo. Na 3. platni (t.j. na druhej kópii) sa získavali plastické snímky. Z 3. platne sa robila zvyčajným spôsobom kópia na fotografický papier alebo na 4. platňu, a až z nej opäť kópia na papier. Posledné tri obrazy mali vylepšenú plasticitu obrazu alebo aj ostrejšiu a zreteľnejšiu kresbu drobných kostných štruktúr. Pri presvecovaní kombinovaných troch platní boli platne uložené buď v tráme, alebo boli na okrajoch oblepené papierovou páskou, aby sa presne prekrývali a oproti sebe neposunuli. V kolmej alebo šikmej polohe - proti dopadajúcemu osvitovému svetlu – platne doktor Alexander pri presvecovaní musel držať v ruke.

Ďalšie priekopnícke technické objavy Alexandra pre oblasť medicíny:

Alexander od prvej chvíle videl, že kvalita obrazu na rtg platni je výrazne lepšia ako kópie na fotografickom papieri. Zameral sa teda i na skúmanie úpravy rtg obrazu takým spôsobom, aby aj reprodukcia na fotografickom papieri bola nanajvýš kvalitná a dostatočne výpovedná pre lekárov. Tu niekde boli aj počiatky plastických (trojrozmerných) snímok – v ktorých bol Alexander priekopníkom a vo svetovom meradle mu v danej oblasti patrí prvenstvo. Plastické röntgenogramy zhotovoval nielenže ako prvý - ale pomerne dlho aj ako jediný lekár.

Nedal sa odradiť prvými neúspechmi, desať i stokrát opakoval svoje pokusy, len aby sa dopátral pravdy. Túžil, aby sa potvrdilo, že to, čo robí má zmysel. Veril, že všetko vynaložené úsilie napokon pomôže chorému človeku, spresní diagnózu, urýchli i zlepší celý liečebný postup. 

Plastické snímky robil Alexander osobitnou snímkovacou technikou a viacnásobným kopírovaním na sklenené fotoplatne. Úroveň jeho teoretických vedomostí a praktické znalosti v oblasti, týkajúcej sa dodatočnej úpravy prvotného rtg obrazu, predstihli dobu. Jeho technológia spracovania a vylepšenia obrazu bola založená na technickom princípe, ktorý dnes využíva tzv. subtrakcia a harmonizácia kontrastu. Sú to postupy, ktoré odstraňujú rušivé superpozičné javy na rtg obraze. Harmonizáciu v dnešnej dobe využíva počítačová tomografia a digitálna videosubtrakčná angiografia.

V onom čase táto Alexandrova objavná činnosť so svetovou prioritou však nebola docenená. Totiž - nikto z jeho súčasníkov (a ani jeho nasledovníkov ďalších 60 rokov) sa neprepracoval cez technické, t.j. fyzikálne, geometrické a fotografické princípy röntgenodiagnostiky k pochopeniu tak významného objavu. A teda ani k jeho využitu.

Alexander ako prvý upozornil na to, že objavené X-lúče sa lomia a  rozptyľujú, čoho následkom je nedokonalý rtg obraz (málo ostrý, zastretý „závojom“). Dokonca samotný W. C. Röntgen tvrdil o „svojom“ žiarení, že sa lomiť nemôže. Tento názor prevzali vtedajší fyzici bez výhrad. Jediný Alexander neprebral ani túto informáciu mechanicky. Ako vždy, aj tentokrát bol pri vedeckom konaní a dokazovaní faktov v analyticko-syntetickej línii a pokusmi dokázal, že rtg lúče sa lomia a rozptyľujú z priamočiareho smeru. A z dôvodu dosiahnuť čo najostrejší obraz začal okamžite pracovať na technickom zdokonalení röntgenu – konkrétne sklenenej banky rtg lampy. Pochopil tiež dialektické vzťahy prenikavosti a pohlcovania žiarenia v hmote v rámci jeho fyzikálnej interakcie s hmotou. Toto chápal aj v súvislosti s akosťou a hrúbkou prežarovaného objektu. Učil aj ostatných kolegov-lekárov vytvárať už spomínané plastické (priestorové) snímky a viedol ich ku schopnosti reálne vidieť na plošnom rtg zázname aj tretiu dimenziu – hĺbku.

Alexander zaslúžene uznávaný vo svete.

Z praktického vidieckeho lekára a provinčného röntgenológa sa Alexander vypracoval až na vysokoškolského učiteľa. Jeho cesta, ako som písala v predchádzajúcom texte, viedla cez všestrannú lekársku činnosť praktického lekára a chirurga malej improvizovanej nemocnice, cez individuálne experimentovanie a vedeckovýskumnú činnosť na poli röntgenológie, až po klinickú röntgenodiagnostiku a pedagogickú činnosť na najvyššej odbornej úrovni
O svojich výskumoch publikoval 59 vedeckých prác a referoval o nich na zasadnutiach Spolku uhorských lekárov v Budapešti, kde prednášal o osifikácii kostí, čo dokumentoval svojimi snímkami. Výsledky svojej bádateľskej práce zverejnil vo vyše 110 odborných prácach a prednáškach na mnohých svetových kongresoch ─ Amsterdam, Berlín, Zürich, Mníchov, Kluž, Miškovec, Odesa, Veszprém a i. Jeho štúdie o röntgenologickej problematike boli publikované v nemeckých i anglických odborných časopisoch, časopisecké a knižné diela vychádzali na Slovensku, v Uhorsku a Rakúsku, v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku a v Spojených štátoch amerických.

Alexandra fascinoval výskum tuberkulózy pľúc. Pomocou X  lúčov skúmal a podrobne rozobral vývoj tohto ochorenia, ktoré bolo vtedy najrozšírenejším ochorením na Slovensku. Vychádzal z toho, že základnou zmenou, ktorú vyvoláva Kochov bacil v pľúcnom tkanive, je patologické ložisko. Dospel k záveru, že najúčinnejšia bude prevencia, izolovanie chorých pacientov na tuberkulózu  a ich identifikovanie röntgenom. Stal sa propagátorom prevencie a presviedčal pacientov, že mnohým chorobám môžu predísť, pomáhal odstraňovať duševnú i telesnú biedu, šíril zdravotnícku osvetu, likvidoval zdroje infekcie,  ale tiež učil ľudí žiť zdravšie a rozumnejšie. A naďalej vyšetroval a liečil zdarma všetkých, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť lekára a lieky.  Vyslúžil si prívlastok lekár chudobných. Zaoberal sa tiež röntgenovou diagnostikou obličiek a močových ciest, ako aj štúdiom kontrastných látok. Pri práci s X  lúčmi zistil, že lúče pomáhajú nielen diagnostike, ale aj liečbe (rádioterapia).

Krutá „daň“ za nesmiernu oddanosť vede:

Alexander ako jeden z  prvých lekárov na svete sa začal zaoberať rtg obrazom detského skeletu. Jeho manželka bola práve v tom čase tehotná – čakala ich piate dieťa. Žiaľ, v tomto období sa ešte málo vedelo o škodlivosti rtg žiarenia. Doktor nepripustil možnosť škodlivosti X-lúčov na živé organizmy. Nepredpokladal, že môžu plod poškodiť. (Zároveň ani on sám sa  proti žiareniu nijako nechránil). Raz mesačne sledoval pomocou X-lúčov embryonálny vývoj svojho syna Imricha. Žiarenie však nepriaznivo zapôsobilo na vývoj (zvlášť na citlivý nervový systém) vyvíjajúceho sa dieťaťa  a  dôsledkom bolo vážne poškodenie synovho mozgu. Hneď po narodení sa uňho prejavili viditeľné známky duševnej poruchy, ktoré sa vekom stupňovali...

Profesor MUDr. Vojtech Alexander zomrel 15. januára 1916. Lekárska správa uvádza, že podľahol následkom rtg žiarenia. Intenzívnym pracovným vypätím (spával 2 - 3 hodiny denne) a radiáciou zoslabený organizmus (aj profesionálna leukémia),  podľahol zlyhaniu srdcovo-cievneho systému.

Pochovaný je na cintoríne v  Kežmarku. Vrátil sa tak do rodného kraja, ktorý mu navždy učaroval... A ktorý tak úprimne miloval...

"Všetko máš v tom kraji: lúky, lesy, polia...

Stelú sa pred tebou v nevídanej kráse!

Pevnosti podobné tatranské údolia

záštitu poskytnú v ťažkom, búrnom čase.

Ak svet ťa zavolá a opustíš svoj kraj,

srdce si neodnes.  Doma ho ponechaj...

N a v ž d y ... "

(z tvorby MUDr. Vojtecha Alexandra)

 

 

 

                                                                                              

           (vybrané z tvorby MUDr. Vojtecha Alexandra)

 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -Beiser,A.:Úvod do modernej fyziky. Praha, Academia, 1975; Král,K.:Rozvoj techniky našich predkov a súčasnosť. Sp.Nová Ves, 1985; Kutarňa,A.: Priekopník röntgenologie – univerzitný profesor MUDr. Vojtech Alexander. Poprad, Okresné osvetové stredisko, 1984Tibenský,J.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, Bratislava, Obzor, 1988

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?