Neľahký rómsky chlebík... 1. časť

Autor: Magdaléna Sopková | 9.1.2017 o 19:27 | (upravené 9.1.2017 o 19:33) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  315x

Nezabúdajme, že príbehy každého z nás sú fakty a pocity dohromady. I keď to naša kultúra zbytočne zakrýva... Buďme otvorení odlišnostiam a podporujme toleranciu v každom okolo seba. Odlišnosť nás nemôže ohroziť, iba obohatiť...

Tak, ako rieka si hľadá svoje koryto, oheň svoje pokračovanie a vietor svoje koridory, tak aj Róm si hľadá svoj spôsob vyjadrenia a bytia. Ostatní môžu pomôcť, aby z vody nebola záplava, z ohňa požiar a z vetra tornádo. Aby si rieka našla svoje pokojné koryto, oheň svoju užitočnosť a vietor svoj vánok vo vlasoch...

Práca s rómskymi deťmi je úžasná. Pestrá, prekvapujúco zaujímavá, vysoko tvorivá a neodškriepiteľne užitočná. Naviac, poskytuje učiteľovi možnosť odkrývať svoje (doteraz azda  i neobjavené) rezervy a neraz je sám prekvapený, aká je pre neho prirodzená i rola psychológa, sociológa, stratéga a taktika, historika, umelca, jazykovedca... A v neposlednom rade - od žiadneho iného žiaka sa nedočkáte toľkej vďaky, ako práve od rómskeho... 

A tu sme z nášho pohľadu pri koreni problému. Prv, než Rómov začneme vyučovať a vychovávať, je bytostne dôležité dopodrobna sa stotožniť s ich kultúrou a históriou. Len tak je možné pochopiť "zorný uhol" ich zmýšľania, spôsob života,  hodnotový systém, temperament, no i zvláštnu tajuplnosť a záhadnosť, a len tak je možné získať ich dôveru natoľko, aby boli ochotní akceptovať nás ako jedného z nich... Samozrejme, mám na mysli najmä detičky z rómskych osád, kde žijú s rodinami v neľahkých a veľmi skromných podmienkach... A verte mi: Nikdy nikto z nich sa na svoj osud nesťažoval! ...A to nie to jediné, čo by sme sa od Rómov mali učiť...

  Etnografická a migračná dynamika Rómov

     Predkovia Rómov (staršia literatúra uvádza ešte Cigánov) patrili pôvodne k jednej z niektorých stredoindických etnických  skupín. Ako nomádi s narastajúcou závislosťou od ostatného, predovšetkým roľníckeho obyvateľstva, rozptyľovali sa postupne po stále väčšom priestore. Niektoré skupiny postupovali viac na juh - dodnes žije na Cejlóne niekoľko stoviek rómskych rodín, hovoriacich jazykom telugu. Raritou je, že ešte aj dnes nájdeme medzi nimi zaklínačov hadov a drezérov opíc. Popritom sa živia veštením, predajom amuletov, lovom drobnej zveri a chovom kôz pre vlastnú potrebu. Žijú segregovane v chatrčiach alebo kočujú a zastavujú sa vždy len na niekoľko dní pri dedinách či malých mestečkách, kde si radi robia jednoduché prechodné chatrče z palmových listov. Väčším mestám sa vyhýbajú.

      V súvislosti s migráciou Rómov sa často nastoľuje otázka, aká bola príčina odchodu ich predkov z Indie, pričom sa takýto podnet hľadá vo významnej prelomovej udalosti, vpáde cudzích vojsk, vážnych politických zmenách... Predpokladá sa však, že odpoveď nie je obsiahnutá v nijakom výraznom vonkajšom zásahu, ale v tradičnej spoločenskej štruktúre Indie a v mechanizme disperzie určitých skupín obyvateľstva.

 Rómovia už v starovekej Indii v najnižšej kaste...     

V Indii sa približne na prelome druhého a prvého tisícročia pred naším letopočtom sformoval systém spoločenských tried - takzvaných kást. V najvyššej kaste (tzv. bráhmani) boli kňazi, učenci a učitelia, ktorí zastávali najvyššie politicko-správne funkcie. Mali najvyššie vzdelanie a požívali najväčšie výhody v každej oblasti súkromného i spoločenského života... Druhú kastu predstavovali tzv. kšatrijovia, ktorých doménou boli vojenské záležitosti...  Tretia kasta sa volala vaišijovia - a tí sa delili na roľníkov, chovateľov dobytka, remeselníkov a obchodníkov. Príslušníci štvrtej kasty sa nazývali šúdrovia. Vykonávali rôzne služby a pomocné práce pre prvé tri triedy. A práve do tejto kasty patrili  indickí Cigáni. 

Čo znamenalo byť príslušníkom najnižšej kasty?

Ak prvé  tri triedy boli vzájomne presne oddelené, medzi nimi a štvrtou triedou bol priamo priepastný rozdiel. Príslušníkom štvrtej kasty bolo odopreté vzdelanie, nesmeli čítať, ba ani počúvať texty indických véd (t.j. posvätných indických kníh), nemohli sa zúčastňovať náboženských slávností, vykonávať významnejšie obrady a vôbec podieľať sa na vyspelej indickej kultúre. Príslušníci najnižšej kasty boli považovaní za "nedotknuteľných" - t.j. nesmeli sa ani čo len dotknúť (myslí sa tu ani slovom ani prstom!) príslušníkov vyšších kást a v strednej a južnej Indii sa k nim nesmeli ani len priblížiť. Nedotknuteľní sa živili ako zametači, odpratávači nečistôt, spaľovači mŕtvych, šarhovia, kati, nútení "profesionálni" zlodeji, v lepších prípadoch boli paholkami pri koňoch, pripravovali siete pre poľovníkov, vyťahovali ťažké bremená pri rybolove, sťahovali a spracovávali kože zvierat, boli práčmi, krotili hady a opice a v najlepších prípadoch boli kováčmi, muzikantmi a tanečníkmi.

Kasty boli prísne endogamné: V ktorej kaste sa človek narodil, do tej patril po celý svoj život nielen on, ale celé jeho potomstvo. A trvalo to tak celé stáročia. Príslušnosť ku kaste presne limitovala profesionálnu aktivitu, spoločenské zaradenie, právne postavenie, výber manželského partnera, podiel a formy účasti na širšom spoločenskom dianí, možnosti kontaktu s príslušníkmi iných kást a vôbec celý spôsob života.

 Ako sa dostali Rómovia až do Európy

Najnižšie vrstvy, ktoré, ako už vieme, žili v izolácii od ostatného obyvateľstva, nemali možnosť nadobudnúť pocit spolupatričnosti k miestnej makrosociete. Kontakty s ostatnými obyvateľmi boli obmedzené na stretnutia nevyhnutné pri zadovažovaní obživy. Ďalšie integračné faktory prakticky absentovali. Tieto momenty markantne vystupujú najmä v prípade nomádnych a polonomádnych skupín, aj keď sa ani tieto nepresúvali permanentne vždy do nových oblastí. Každá z nich sa spravidla pohybovala po stabilnej trase. Areál  nemohol byť rozsiahly, pretože skupiny sa presúvali väčšinou pešo. K zmene vyživovacej oblasti dochádzalo predovšetkým z dvoch príčin. Prvou bola taká zmena vonkajších okolností, v dôsledku ktorej nebolo možné uplatňovať tradíciou zaužívaný spôsob obživy. Druhou, bežnejšou, boli vysoké populačné prírastky, v dôsledku ktorých sa pri rovnakom spôsobe obživy všetkých dospelých  členov skupiny stávala jej početnosť neudržateľná. Nevyhnutne sa preto musela realizovať segmentácia na dve alebo aj viac častí, z ktorých iba jedna mohla ostať v doterajšom areáli. Hľadanie novej oblasti prebiehalo podľa všetkého na základe určitých sprostredkovaných informácií, pretože len málo skupín sa orientovalo na južnejšie oblasti, kým väčšina smerovala na sever, kde ich priťahoval úrodný Pandžab. Sekundárnu rolu mohla zohrať okolnosť, že v južných oblastiach bolo postavenie "nedotknuteľných" napriek ich značnému počtu ešte horšie ako v strednej a severnej Indii.

      Prvou veľkou zastávkou Rómov na prahu Európy bola Byzantská ríša, kde sa zdržiavali dve-tri storočia, a kde nielen recipovali do svojho jazyka veľký počet gréckych a slovanských slov, ale si tieto jazyky aj osvojili. Navyše im táto krajina s pestrým etnickým zložením, rôznorodou kultúrou a početnými návštevníkmi z iných oblastí dala príležitosť zorientovať sa v spôsobe života na novom kontinente, v jeho materiálnej kultúre, v spoločenskej hierarchizácii a vzťahoch, v administratívnom usporiadaní, v svetonázorových predstavách, v kresťanských  zvykoch a legendách, v ľudových poverách a v ďalších prvkoch spoločenskej a duchovnej kultúry. Byzantská ríša, do ktorej v krátkom čase prišlo zrejme veľa skupín Rómov, stala sa pre nich užitočnou školou, ktorá im nesmierne uľahčila postup do ďalších krajín. Toto bolo jediné obdobie v dejinách, kedy boli Rómovia plne akceptovaní majoritnou populáciou. Z teritoriálnych a populačných dôvodov však zákonite pokračoval ich postup do ďalších častí Európy...

(...pokračovanie v pripravovanej  2. časti...)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?